:)

Ako to vyzeralo tragicky a ako to nakoniec dopadlo dobre :)
Tak veľmi som sa bála že cez víkend budem celé dni zavretá doma a potom ma Betka vytiahla von! :)
Možno to bude znieť komicky, ale zo začiatku sme boli ako lesné víly, keď sme sa museli prepchať cez toľké stromy a kríky ( netušila som že až tak veľmi narástli, veď kedysi nemali ani meter a teraz sú väčšie než ja).
Strávili sme čas vysedávaním v starom viniči odkiaľ bol nádherný výhľad na Piešťany a okolie :)

Nejakú tú dobu sme strávili aj pri zbieraní Vlčieho maku. Samozrejme že z toho začali liezť tí hnusní čierny chrobáčikovia, tak sme tam tú kyticu nechali... Aj tak ma krása krvavo-nebezpečných vlčích makov neprestane fascinovať :)

Nakoniec sme skončili niekde pri roli, kde rástla iba tráva a tráva...

Spod mrakov sa objavilo slniečko, ktoré pomalinky začalo zapadať a my sme si mohli ešte užiť jeho posledné teplé lúče :)

U can continue if you want... >>>>>>>>>>>>

Nenažranec :D

Blíži sa dvanásť hodín  a mňa to ženie do riadnej kaše...
Som hladná!!! (hmmm krupicová  kaša :)) )
Po tej orechovej štrúdli čo som mala, mi bolo zle (samozrejme že som zjedla zasa tretinu plechu :D ). A tak som si vyjedanie chladničky o ôsmej  odpustila a teraz mi vyhrávajú hudobníci v brušku :)

 A tak rozmýšľam, že si spravím niečo fakt dobré...
Vyprážané kúsky kuracieho mäsa v mexickom chlebe (vyzerá ako arabský) so šalátom, kečupom a chilli omáčkou :) mňam! :)

(niekedy mám fakt divné chute,  najmä v ešte divnejšiu hodinu

Je to viac ako len tanec.. :)

Tanec...
         ...tanec...
                    ...tanec.
..pre mňa je to priateľ, ktorý nikdy nesklame. Priateľ do dažďa aj do vetra.

Mám kamarátky, ktoré ako malé vedeli lepšie tancovať ako chodiť.
Mám kamarátky, ktoré takto nezačínali. Začali neskoršie a ich talent sa ukázal hneď!
A mám ja kamarátky, ktoré sa pokúšali spriateliť s tancom, ale nedokázali to. Ľuďom, ktorí nepoznajú ten pocit, keď tancujeme, chcem aspoň opísať....

.....pre ten skvelý pocit, keď máme možnosť stáť na javisku, vo svetle reflektorov a z veľkých reproduktorov zaznie hudba, pri ktorej nám začne srdce tancovať, pre ten pocit by sme zabíjali. Za tým všetkým stoja hodiny únavných a neskorých tréningov, prepotené tričká, modriny po celom tele, zničené kĺby na nohách, ranné zaspávanie do školy. Ale aj akýkoľvek pohyb, pohnutie hlavou, zmeny pozícií, skoky a točky, vymýšľanie kostýmov a účesov... každá sekunda ktorú pretancujeme je veľká časť nášho života..pre nás je to viac ako len tanec.. ♥ JE TO LÁSKA! ♥

Včera sme mali absolventské vystúpenie, ktoré dopadlo fantasticky...

A čo vy? Aj vy tancujete? Prezradte mi aké štýly a názvy vašich skupín... :P

Naši absolventi :)

:)

Toooooľkooooo foťáákov a objektívov! To je sen! :)

Zasa som fotila ako šialenec...No dobre, ako šialenec nie, pretože pršalo, ale !
 Pridávam sem aspoň nejaké :)
Dúfam že sa páčia...

 

Zmenila som profilovku na Facebooku :)

Niekedy si vravím, že som príliš sebakritická a hanblivá..... 

 Tieto dve (hviezdičky a nápis) sú z môjho včerajšieho výletu na ihrisko, kde bola hasičská súťaž. Tých hasičov obdivujem! Že aj napriek tomu, že pršalo a bola potom zima,  oni súťažili! :)

 Mimochodom....na konci leta si dám asi znova prefarbiť vlasy.
Na červeno! :)
Čo vy na to?! :)

Tak už to chodí....

Je mi ľúto, že sa blogu nemôžem v momentálnej dobe venovať :(
Musím sa učiť a učiť a učiť.
Asi nie som jediná, ktorá sa takto učí...
Aj keď moje výsledky nie sú excelentné...pochvalu by som si mohla zaslúžiť..aspoň od maminky :D

A inak čo je nové?
V rukách sa mi premávajú zrkadlovky...viem, že moje fotky nie sú dokonalé, ale sú aspoň nejaké...farebné :D
Pridávam sem fotky, ktoré fotili moji kamaráti Danka a Kristián :) ( a ja :D )
Dúfam, že vám sa žije lepšie ako mne a budete mať výborné známky na konci roka :)

Ten foťák, je moja posledná práca z výtvarnej :)

Ra!

Zbožňujem svoju susedu, ktorá býva  pár domov odo mňa.

Pred tým ako sa dostaví domov sa zastaví ešte na jedno.

Od domu to má pár metrov, ale ona si odparkuje bicykel a ide si dať jedno pivo. veď čo bude?!

Jedného syna má doma a druhý sa možno dnes večer vráti. V práci spravila všetko to čo mala a manželovi dopraje chvíľku oddychu. 

Tomu sa vraví pokojný život. Bez stresu, bez zbytočných emócií.

Takto pokojne chcem žiť až v starobe. Keď moje deti budú mať svoje deti a tie ma budú každý týždeň navštevovať a rozprávať mi ich príbehy zo života. Budú mi rozprávať o živote mravčekov, žijúcich v pieskovisku, o živote kačičiek, ktoré plávali v jazierku, o tom ako si našli nových kamarátov, ktorí dopĺňali ich život presne tak ako chýbajúce puzzle. A ako mi budú toto všetko hovoriť, ja budem sedieť na balkóne s mojím manželom, popíjať vychladnutý čaj a sledovať západ rozpáleného slnka.

ZMENA :)

Btw...všimli ste si, že som zmenila URL? :)
Odteraz ma hľadajte tu :) 
www.onestrawberrycoconut.blogspot.com

Prečo práve niečo také?
Coconut- pretože je to moje inkognito priezvisko na FB :)
Strawberry- pretože som požierač jahôd :)

Ti Amo Italia! ......časť druhá :)

Časť druhá :) nazvala by som ju:
WE ARE YOUR FRIEDNS :)
 Časť, plná fotiek mojich spolužiačok, plná skvelých chvíľ, ktoré mi rozhodne budú chýbať! :)

Relax pri bazéne s Kikou ♥

A relaxovali aj chalani z mojej triedy (áno boli iba dvaja) 

Ti Amo Italia! ......časť prvá :)

Konečne som sa vrátila z Talianska, kde bolo neskutočne skvelo :)
Rozhodla som sa vám ukázať nejaké moje fotografie odtiaľ a preto jedny z prvých budú tie, ktoré nemajú takmer nič s mojim výletom spoločné :)

Červený lak a moje tenisky! :)

Prvý výhľad na more :)

Pompeje a vlčí mak :)