Video and random :)

Dokončila som ho včera !!, ale vám ho predstavujem až dnes :) 

                                Video o našom Taliansku :)

O tom ako nám bolo dobre, ako sme si užili pláž, bazén, hotel, slnko, dážď a Rím :) 

Kým som o všetko spravila...pretrpela som si veľa, pretože ma počítač neposlúchal tak ako mal, ale už to mám za sebou a vy si to môžete pozrieť   >>>>>>> TU <<<<<<<

Btw: Boli ste už v kine na HP poslednej časti?! :) Ja síce v kine nie, ale aj tak mi  prišlo ľúto toho, že to všetko končí. Ale v pamäti mi ostanú všetky filmy, postavy a knihy. :)

A tak už len random fotky typu Wildfox :)

Piknikovali sme :)

Včera sme mali počasie ušité na mieru a tak sme s Kikou a Lenkou v parku piknikovali :) 

                         Teda, pravdu povediac prežierali sme sa :D

 Ale bolo nám fantasticky :) 

Priznávam. Si skvelý milenec.

Povedala som mu: 

-Za pár rokov, by sa z teba takýmto tempom mohol stať dobrý milenec.

Usmial sa, pozrel sa mi do očí a povedal tri jednoduché slová:

-To som rád.

Prešlo niekoľko rokov.

Ležali sme na koberci, hneď vedľa jeho gauča, na zemi bolo rozliate červené, z telky na nás kričalo MTV a my dvaja sme ležali vedľa seba. Nič vážne sme nerobili, iba ležali a rozprávali sa. Celú noc sme strávili rozprávaním.

-Kedysi si povedala, že sa môžem stať dobrým milencom.

-Povedala.

-Dnes večer ti to dokážem.

-Ako?

-Nechaj sa prekvapiť. Teraz ťa zaveziem domov a ty sa vyspíš. O pol ôsmej prídem pre teba a obleč si nejaké pekné šaty.

Vstal, vzal kľúče od auta a zaviezol ma. 

Bláznom som bola a bláznom aj ostanem :)

Keď som bola malá tak som bola blázon.

Takto môžem opísať svoje detstvo.

Skrotila ma vždy nejaká nehoda. Rozbitá brada - v zime som vletela do kameňov, pravidelne rozbité kolená - bicyklovanie, rozbitá hlava - padla som na roh skleného stola alebo zlomená kľúčna kosť - spadla som z prvého schodu.

A teraz moje bláznovstvá skrotí taktiež nejaká nehoda. Zrazenie s dvoma cyklistami na korčuliach, padnutie vedľa bicykla, pošmyknutie na cukríkoch, padnutie do šachty, pády zo schodov, topenie sa či už v bazéne alebo mori, (takmer) zlomená ruka a stehenná kosť...Toto všetko mám v malíčku (aj skákanie na lyžiach) a už len čakám kým ma niečo nezrazí alebo si niečo nezlomím.

Aspoň niečo mi z detstva (okrem odstávajúcich uší) ostalo. 

Ale môžem povedať že ako malá som bola šťastný "hríbik"

Najkrajšie na tom všetkom je, že ako malá som spoznala kamarátku, bez ktorej by som momentálne asi nemohla žiť. Ktorá mi vymyslela prezývku (Kokos :) ), ktorá sa smeje na každej blbosti spolu so mnou, ktorú poznám od mojich troch rokov, ktorá mi vždy pomôže a s ktorou som sa ešte nikdy nepohádala! Tomu sa vraví šťastné (pre mňa aj hríbikové) takmer už 13 ročné kamarátstvo. 

Tu máte možnosť vidieť ako táto moja úžasná kamarátka bola neodolateľne krásna, maličká, roztomilá....jednoducho na spapanie a ako vyrástla na na krásnu, múdru a spoľahlivú ženu.

Dámy a páni toto bola a je moja Danielka (ktorú volám Ananásko)

 Za nikoho a nič na svete by som ju nevymenila ♥

 A tu nastáva tá (trošku trápna :D ) situácia, kedy zistíte prečo spomínam hríbikové obdobie.

Samota...

Samota

Zabíja ma.

Inšpiruje ma k písaniu.

A mení ma.

Od pondelka som stále doma. Od nešťastia neviem čo robiť. Rodičia sú v práci, rodinu nablízku nemám a kamošky brigádujú (čo mi pripomína moju neschopnosť hľadania si brigády, k čertu s tým ). Žijem si takým stereotypom vďaka ktorému len zomieram.

Ráno vstanem, na celý dom mi vrieska MTV, ranná káva a raňajky. Takto začína neskoré ráno.

Potom sa rozhodnem obliecť [vymením zelené (s tromi myšami, ktoré niekedy na mňa bezdôvodne prehovoria a potom hovoria a hovoria a nechcú prestať s tým aká som lenivá) pyžamo za tričko], zapnem počítač a na celý dom mi vyhráva playlist. Takto pri ňom sedím a bez nejakého živého náznaku do neho ťukám a ťukám a keď si to tak spiatočne vezmem, nič poriadne som neurobila. 

Pred obedom vstanem a idem si niečo uvariť. Zatiaľ to boli cestoviny a cestoviny, jedine prílohy som striedala ako ponožky, syr, kukurica, tuniak.... Môj (ne)slávny obed raz dva zjem, umyjem hrniec, tanier a lyžičku a idem naspäť do izby. Tam sa opakuje to isté čo doobeda. Absolútne nič

O šiestej sa zasa najem a potom volám s kamarátom. Jediným s ktorým som za celý týždeň rozprávala bol on, Dodo, kamarát z Nitry.

Takto spolu trávime čas až do jednej rána, smejeme sa, rozprávame si zážitky a ja tvorím. Tvorím rôzne príbehy,  teórie a múdre vety, ktoré musí Dodo počúvať...

.....tu máte niečo z toho:

Nech žijú prázdniny :)

Máme tu prázdniny, máme po vysvedčku a ja sa chystám založiť druhý blog.
Ostane aj tento, ale jeden bude iba na fotografie a druhý.....no bude na písanie..jednoducho remake :)
Ale to má čas :) O tom potom :)
Čitatelia, nečitatelia prajem vám krásne prázdniny, ktoré budú plné slnka, zábavy a hlavne kamarátov :)
Ja nestíham ani písať, ani fotiť a to ma veľmi mrzí, ale už mi z opravy prišiel foťák, tak sa bude fotiť a fotiť :)
NECH ŽIJÚ PRÁZDNINY! :)