Bláznom som bola a bláznom aj ostanem :)

Keď som bola malá tak som bola blázon.

Takto môžem opísať svoje detstvo.

Skrotila ma vždy nejaká nehoda. Rozbitá brada - v zime som vletela do kameňov, pravidelne rozbité kolená - bicyklovanie, rozbitá hlava - padla som na roh skleného stola alebo zlomená kľúčna kosť - spadla som z prvého schodu.

A teraz moje bláznovstvá skrotí taktiež nejaká nehoda. Zrazenie s dvoma cyklistami na korčuliach, padnutie vedľa bicykla, pošmyknutie na cukríkoch, padnutie do šachty, pády zo schodov, topenie sa či už v bazéne alebo mori, (takmer) zlomená ruka a stehenná kosť...Toto všetko mám v malíčku (aj skákanie na lyžiach) a už len čakám kým ma niečo nezrazí alebo si niečo nezlomím.

Aspoň niečo mi z detstva (okrem odstávajúcich uší) ostalo. 

Ale môžem povedať že ako malá som bola šťastný "hríbik"

Najkrajšie na tom všetkom je, že ako malá som spoznala kamarátku, bez ktorej by som momentálne asi nemohla žiť. Ktorá mi vymyslela prezývku (Kokos :) ), ktorá sa smeje na každej blbosti spolu so mnou, ktorú poznám od mojich troch rokov, ktorá mi vždy pomôže a s ktorou som sa ešte nikdy nepohádala! Tomu sa vraví šťastné (pre mňa aj hríbikové) takmer už 13 ročné kamarátstvo. 

Tu máte možnosť vidieť ako táto moja úžasná kamarátka bola neodolateľne krásna, maličká, roztomilá....jednoducho na spapanie a ako vyrástla na na krásnu, múdru a spoľahlivú ženu.

Dámy a páni toto bola a je moja Danielka (ktorú volám Ananásko)

 Za nikoho a nič na svete by som ju nevymenila ♥

 A tu nastáva tá (trošku trápna :D ) situácia, kedy zistíte prečo spomínam hríbikové obdobie.

Áno, to vľavo som ja :) Mohla som mať asi 4 roky? Možno 5.

Ale bolo to neuveriteľne krásne detstvo.