Na ďalší deň som sa skoro ráno zobudila.Mala som veľa času, tak som aspoň v kúpeľni zabila polhodinu ničnerobením. Potom som išla spraviť raňajky pre starkú a mňa. Ani som sa nenazdala a bolo pol 9. Pomohla som starej mame umyť riad a išla som von.
Samozrejme, že som meškala, lebo som sa v parku mierne stratila. Čakal ma tam, už pomerne dlho a vyzeral byť sklamaný (bolo mi jasné z čoho). Nevšimol si, že som prišla. Tak som pomalinky prešla poza neho a urobila som mu to, čo aj on mne minule. Rukami som mu zakryla oči, on sa usmial a moje ruky jemne zložil.

Začala som prelomovať príspevky..lebo..som to tak chcela :) odteraz si musíte kliknúť zvlášť na príspevok :P

-Ahoj
-Ahoj. Prepáč mi, že meškám, ale stratila som sa v parku.
Prešla som okolo lavičky a sadla si vedľa neho.
-Ty si sa už stihla stratiť v parku? Moje trdlo. Nabudúce ťa prídem čakať pred dom lebo ty sa zatúlaš, ani z domu poriadne nevyjdeš.
-Stalo sa mi to zatiaľ iba raz.
-Bojím sa, že poslednýkrát to nebolo.
-Ja sa toho teda nebojím.
-Ó, aká odvážna.
-Ach. Tak kam dnes pôjdeme?
-Ak by ti to neprekážalo, tak ja musím ísť jednému kamošovy niečo zaniesť.
-Nie, to je v pohode.
-Neboj, Dodovy sa zapáčiš.
-A to odkiaľ vieš?
-Určite áno. Je to môj najlepší kamarát. Viem čo má rád a čo nie. A teba si obľúbi. Ver mi.
-No tak dobre. Tak poďme. Aspoň spoznám okolie.
-Tak dobre.
Vstali sme a pomalinky sme vyšli z parku. Bolo krásne, letné doobedie a my sme mali deň pred sebou, tak naša cesta, ktorá mala trvať 15 minút, trvala aj viac ako polhodinu. Keď sme prišli pred Dodov do, otvorila nám jeho mama a pozvala nás dnu. Dodo býval v celkom obyčajnom, jednoposchodovom dome. Našli sme ho v jeho izbe, ako sedel za počítačom. Keď uvidel svojho najlepšieho kamaráta, vyčaril sa mu úsmev na tvári, ale potom zostal prekvapený a zároveň aj šokovaný.
-Ahoj
-Nazdar Majo. Kto je tá nenormálne krásna baba, čo prišla s tebou?
-Dodo, predstavujem ti Niku, najväčšie šťastie, ktoré ma mohlo na tomto svete mohlo stretnúť..
-Vy dvaja spolu chodíte??
  Nika, dúfam že vieš že Maja si nezaslúžiš. Tak nevychovaného človeka si ty nezaslúžiš.
A začal sa smiať. Pozrela som sa na Maja, ten sa na silu usmial, ale na očiach som mu videla akýsi smútok.
-Podla mňa je to skôr naopak. Ja nie som príliš dobrá pre neho.
-Už koniec týmto klamstvám o tvojej nedokonalosti.
Ozval sa Majo.

:) :) :) Pokračovanie príde..asi v nedeľu :)