Krok do nebezpečného vlaku, menom alkoholizmus.

Dnes sme boli v divadle na takom výchovnom koncerte. Chcem sa s vami podeliť o to, čo som mala oblečené :) A o to čo som dnes dokončila :)

Konečne som dokončila toho chameleóna! :)

Mám nové pančušky a mamine tričko, ktoré som si dala ako šaty.

K tomu opasok z birmovných šiat a je to :)

Mimochodom...mám nový foťák..teda prsteň :)

Soňa bola obyčajné dievča. Bývala v obyčajnom paneláku. Jej rodičia boli na ňu hrdí, pretože sa veľmi dobre učila a jej brat dával večne na ňu pozor. Takéto bolo detstvo Soni. Na jej 15. narodeniny uvidela prvú facku, ktorú dal jej otec mame. Časom sa to "nahodilo do normálu". Sonin otec sa každý týždeň opil, vždy to začínalo hádkou a skončilo to tým, že Sonina mama ostala ležať na zemi vo vlastných slzách.

Soňa sa na to nemohla pozerať a tak sa pokazila aj ona. Prestávala chodiť do školy, vykašlala sa na svoje dobré kamarátky a pridala sa k bande detí z ulice. Začala piť. Veď rodičia sa o ňu nestarali a ona o nich tiež nie. 

Raz večer, sa jej brat (Rišo) vracal domov. Pred panelákom našiel Soňu ako ležala na lavičke. Všade naokolo samé fľaše a Soňa ledva oči otvorila. Rišo sa na to všetko už nemohol pozerať. Vzal svoju sestru domov. Z kuchyne bolo počuť neustále hádanie sa a tak uložil Soňu radšej do postele. Naposledy jej dal pusu na čelo a odišiel do kúpelne. Sadol si do vane.

Hádka jeho rodičov neprestávala.

Vzal do ruky žiletku. Raz, dva, tri, štyri krát potiahol žiletku po svojich žilách. Zrazu bol celý od krvi.

Trpel, ale nie z bolesti. Ale z toho, aký mal život a ako sa to všetko zrútilo.

Ráno našla Soňa v kúpeľni svojho brata ako leží vo vani. Celý krvavý a mŕtvy.

Až po Rišovej smrti sa dalo všetko do poriadku. Teda ako sa to vezme.

Soňa a jej mama chodili k psychológovy a jej otec na protialkoholické. Aj keď im to pomohlo. Rišo sa už vrátiť nedal.

Nenechajte si zničiť život tým, že začnete piť, fajčiť alebo brať drogy. Berte život s úsmevom. 

Vaša maličká :)