.....piZZa x)

Stál tam...a zrazu sa usmial...
-Ahoj :) Ja som Majo :)
-Ahoj...ehm..ja som Nika :)
Netušila som, čo sa bude potom diať. Tak som sa iba usmiala. Môj úsmev, mal od toho jeho, dokonalého, fakt ďaleko.
-Takže toto je tá moja Juliet? Tá moja princezná? Tá s ktorou nadávam na ostatných hráčov?
Mierne sa zasmial...
-Hej, to som ja.Vadí?
-Ani si nevieš predstaviť aký som šťastný, že som tu teraz stebou :) Každú noc pred spaním som dúfal že raz budeme stáť tvárou tvár, jeden pred druhým.. a teraz .. sú moje túžby skutočnosťou
-Teraz ti poviem..fakt bláznivú vec. Neviem prečo, neviem čím to je. Neviem o tebe skoro nič, ale pritom mi na tebe záleží viac ako na iných ľuďoch. Viac ako aj na tých najlepších kamarátkach. Ale vôbec netuším..prečo..
-Aj ja ti poviem fakt bláznivú vec...niečím si jedinečná.
A po chvíľke som si uvedomila, že sa červenám. Preto som strhla ten svoj vyjavený pohľad z neho...
-Ak ti to nebude vadiť...tak ťa pozývam na pizzu..
-S kofolou?
-Samozrejme :)

A tak sme ticho vykročili, ale to ticho netrvalo dlho, pretože sa ma začal pýtať tie typické otázky. Ale mne to bolo jedno. Takéto otázky mi už aj chýbali, pretože vždy keď ma ľudia oslovia tak je to len ten "ich" manéver, vďaka ktorému to vyzerá najskôr tak, že mi píšu iba tak...ale potom príde vždy to, čo očakávam, že odo mňa niečo chcú. Ale on, nechcel nič a pritom chcel vedieť o mne všetko.

Pýtal sa ma celú cestu, až kým sme neprišli do tej pizzerie, na ktorú si pamätám z detstva. Nebola som tam už niekoľko rokov. Aspoň som si mohla oživiť spomienky.
Sadli sme si dnu, objednali pizzu a tak nejak môj výsluch pokračoval. Stále sa ma pýtal a ja som mu hovorila moje nenormálne odpovede. A on má stále sledoval tými jeho nenormálne hnedými očami a neodtrhol ten svoj pohľad ani vtedy, keď nám tá čašníčka priniesla pizzu. A to som sa znova začala červenať, lebo tá čašníčka bola fakt pekná (o mnoho krajšia ako ja) a odchádzala nahnevaná iba preto, že sa na ňu on nepozrel.

A potom mi povedal niečo, z čoho mi takmer prvý kúsok zabehol....