Nina!

-Si to najúžasnejšie stvorenie na tomto svete a keby to šlo, tak by som bol s tebou každý deň aby som mohol počuť ten tvoj sladký smiech, každú hodinu, aby som videl ten tvoj neodolateľný úsmev a každú minútu by som ti hovoril ako ťa veľmi ľúbim.
V tom momente mi bolo jedno, že tam bolo Dodo, ktorého som vôbec nepoznala, podišla som k Majovy, dala mu pusu na líce a objala ho. Bola to tá najúžasnejšia chvíľka za celú tú dobu čo som tu bola. Dodo ostal v nemom úžase a my dvaja sme sa s ním rozlúčili a zvyšok dňa sme strávili v parku.

Takto som každý deň trávila iba s ním. Teda aspoň som to tak plánovala, zoznamoval ma s jeho kamarátmi a kamarátkami ale po 5 dňoch som spoznala aj Ninu. Zo začiatku to bolo všetko v poriadku..ale potom nejako v jeden deň, Majo nemohol ísť von, vraj už niečo mal dohodnuté. Tak som šla aspoň na zmrzlinu ale cestou som zazrela JEHO a bol tam s Ninou. Nemohla som veriť vlastným očiam, sedeli si tam na lavičke ako taký zamilovaný párik. Zrazu mi zostalo zle, nemohla som sa poriadne nadýchnuť, nenapadalo ma nič čo by som mohla urobiť, tak som sa otočila a išla som domov. Neviem či sa mi to zazdalo, ale asi ma vtedy Majo uvidel....



Keď som prišla domov, starká mi vravela, že volala mama, a môj pobyt skracuje zo 14 dní na 12. Za normálnych okolností by som protestovala, ale po tom všetkom som bola šťastná, že odídem skôr. Starká si všimla, že niečo so mnou nebolo v poriadku, poslala ma pred telku a priniesla mi aj môj obľúbený koláč. Takto som pred telkou presedela ďalšie dva dni.Mobil som nezdvíhala, Majo sa mi snažil dovolať každých 5 minút, ale ja som mu to ani raz nezdvihla. Nechápala som prečo mi volá, veď aj tak mal Ninu. Dokonca aj pár krát u nás zvonil, ale stará mama (na moje prosenie) mu povedala, že nie som doma alebo že mi nie je dobre.Bolo mi zle! Nemohla som nič robiť.
Až sa na mňa stará mama z toho všetkého nemohla pozerať, tak ma raz poslala do obchodu,vraj že sa aspoň prevetrám.
Ako som sa tak vracala z obchodu, som cestou nejakou náhodou stratila môj obľúbený náramok.
Po asi hodine mi prišla smska: Mám tvoj náramok, ak ho chceš, tak príď zajtra do parku, pri fontánu.
Samozrejme že som nevedela kto a číslo bolo neznáme....