Dnes som hľadala nejaké to DVD na pozretie a našla som starú škatuľu plnú fotiek...
prezrela som si všetky fotky....a asi v polovičke som si uvedomila tie slzy na očiach....ako mi to všetko chýba..staré časy...keď som bola malá a bývali sme všetci spolu v jednom dome...mama, otec, babka, dedko a bratia mojej mami Emil a Peťo a ešte ja :)
........kedy som nepoznala žiaden Fb alebo skype...každý deň som mala iný ale všetky boli úžasné....buď som behala po dvore..bicyklovala sa s dedkom :) s babkou sa na záhrade starala o kvetinky alebo sledovala moju mamu ako šije nejaké šaty, s otcom som sa učila písať a čítať....alebo som sa bláznila s Peťom a Emilom....


Dnes som pocítila krutú realitu....otca som nevidela už dva dni...mama dnes na mňa nahučala aká som nemožná a ako nič neviem...každý druhý deň na mňa vyskočia s tým ako to nikam nedotiahnem...
nebývame už s mojou babkou ktorú vidím raz za dva týždne a s dedkom sa už ani vidieť nebudem :-(
strýko Emil pracuje a keď nie je v práci býva u babky...
a strýko Peťo je v Taliansku.....

Všetko je iné.....všetko mi chýba....
Unavuje ma pretĺkať sa životom sama...nemám ani bratov ani sestry...s kamarátmi sa vidím len v škole...po škole a cez víkendy poväčšine pretrpím v tichosti....

Nemienim sa na to pozerať zle....
Spomienky z fotiek budú večné :)