.......

Sedela som si na murovanom balkóne...na oblohe hviezdy a ja som sa pozerala na tmavú, snehom zapadnutú krajinu..z dola som počula hudbu a smiech....
bola som na chate s kamarátmi.....a po tichu som sa odplížila hore na balkón a vychutnávala si túto chvíľku....zrazu sa balkónové dvere pootvorili a medzi dverami stál on..nevedela som čo povedať (pri mne to je normálne keď som nervózna)...zrazu začal hovoriť: -Nie je ti zima? Máš len to tenké tričko. Obleč si toto.
Vyzliekol si mikinu a prehodil mi ju cez ramená aby mi nebola zima a sadol si vedľa mňa. Stále som bola nervózna a nevedela som čo mám povedať, zmohla som sa iba na jednoduché Ďakujem.
Chvíľku sme boli ticho až zrazu sa premohol znova prehovoriť:
 -Nevadilo by ti keby som ti prečítal niečo čo som sám zložil?
- Nie :)
Z nohavíc vytiahol kúsok počmáraného papierika a začal čítať...bola to báseň...zamilovaná...krásna...nechcela som aby skončila...no prišiel koniec...
-Bola nádherná.
-Som rád že sa ti páčila. Vieš tá báseň je tak nejak pre teba. Každý riadok ktorý som napísal som myslel na teba. A som rád že som ti ju mohol prečítať.
- Och...ja neviem čo mám na to povedať...nemám slov...pretože je to neuveriteľne krásne:)
-Nič nehovor...
A potom sa ku mne priklonil a dal mi pusu..
Prisadol si bližšie a objal ma aby mi nebola zima...
Takto sme si tam pekne sedeli..až to bolo neuveriteľné....


Nakoniec túto krásu prerušil budík...a ja som musela vstať a ísť do školy....
Krutá realite vždy dobehne moje sny......

No nebol celý deň až tak hrozný......
Teším sa spoločne s Maťou za jej geniálne vydarený deň! Dve jednotky :) plus Taliansko :) a aspoň tri týždne nechcem počuť o single ladies ! :) :)